V hlavnej úlohe vystupuje 45 ročný muž Jean Marc Leblanc, ktorý pracuje na nejakom ministerstve v Quebecu. Prežíva krízu stredného veku, ktorá sa prelína s krízou spoločnosti, kde feminizmus a iné faktory rodinu úplne rozbíja. Manželka je úspešná realitná maklérka, ktorá neustále telefonuje. Je tam napríklad scénka, kde si predstavuje hlavný hrdina, že zomrel a pri rakve stojí manželka a telefonuje...A do telefonu hovorí: "O desať minút zavolám". Pozrie sa na pracovníkov pohrebnej služby a potom sa opraví: "O dvadsať minút".
V rodine je nešťastný, lebo okrem manželky ktorá iba pracuje a asi má milenecký pomer, má dve dcéry v pubertálnom veku. A tie si ho vôbec nevážia, nevšímajú. Dobre to vystihuje scéna keď vo svojom zamestnaní, kde má radiť ľuďom, hovorí človeku, ktorý potrebuje pomoc: "Máte deti?" ten odpovedá:"Mám" "Tak si nesťažujte a užite si to kým si Vás vážia. Moje dve pubertiačky by si ma nevšimli ani keby som zomieral" Stále hrajú hry na internete, dokonca cesta autom do práce vyzerá tak, že manželka vedľa Jeana telefonuje, vzadu jedna dcéra má slúchadlá v ušiach a druhá nejakú hru na očiach. Akýkoľvek pokus o kontakt zlyháva, nedokáže sa im nijako priblížiť.
Veľmi komicky však vo filme pôsobia pasáže, kde si Jean Marc Leblanc vytvára svoje predstavy, ako by to mohlo fungovať: Idú napríklad s manželkou na večierok, kde bude ona ocenená za svoje pracovné výkony v spoločnosti. Po ceste ho manželka neustále kritizuje - ako je oblečený, kde stojí, ako sa tvári apod. Ale keď vojdú do sály, manželka je úplne iná, celá žiari a koketuje so svojím šéfom.
Jean Marc si však predstavuje, ako vchádzajú do sály, kde on je stredobodom pozornosti, všetci jeho vítajú, jemu tlieskajú.
Nakoniec sa manželka zbalí a bez vysvetlenia odchádza do Toronta, údajne za lepšími pracovnými príležitosťami. Všetko nechá na Jean Marca.
Ten má vo svojich predstavách niekoľko partneriek, ktoré ho obdivujú a sú ochotné čokoľvek pre neho urobiť.
V reále (pravdepodobne v reále, film je prešpikovaný predstavami a realitou tak, že nikdy divák stopercentne nevie, kde sa momentálne nachádza)však ide do zoznamovacej kancelárie, kde si chce nájsť partnerku. Prvá partnerka sa hneď pýta: "Aké máš auto", to hneď zavrhne. Druhá navštevuje pravidelne fitko a hľadá iba vyšportované postavy.
Tretia postava je pravdepodobne najvydarenejšia z celého filmu - nielenže sa nasmejete ale narehocete - hovori: "Pracujem ako sekretárka, ale som princezná a musíš o mňa bojovať s Čiernym princom. Jean Marc netuší, či sa jedná o žart, ale ide s ňou na akciu, kde ona pre nich pripraví šaty inšpirovaná filmom Pán prsteňov, ktorý videla 60 krát.... Prídu na hrad, kde ona je princezná a on skutočne má o ňu bojovať v rytierskom súboji. Už jeho vystúpenie na koňa stojí za to.
Jean Marc sa však prekoná, podarí sa mu poraziť Čierneho princa, ale sekretárka sa stále tvári ako princezná a je ochotná sa s ním zblížiť, ak to rozhodne biskup...
V práci je tiež Jean Marc frustrovaný, lebo má radiť chudákom, ktorým nemá ako pomôcť. Príde mu tam napríklad muž, ktorý prišiel pri havárii o obe nohy. zrazilo ho auto a mesto po ňom ako po obeti požaduje náhradu za kandeláber....
Celý film sa porozprávať nedá, treba si to pozrieť. Predovšetkým muži v strednom veku, ktorí sa na svojom nešťastí môžu aspoň poriadne zasmiať.